nedeľa 11. marca 2018

Najnižší programátor

Ako by ste definovali profesionalitu človeka? Často sa stretávam s názorom, že profesionál má dve stránky. Prvou je, že má v v oblasti svojej profesie určité znalosti, ktoré mu udeľujú "právo" považovať sa za súčasť profesnej komunity. Druhou stránkou je jeho "profesionálny" prístup - schopnosť odhliadnuť od svojich osobných preferencií (aj od preferencií iných) a racionálne, "odborne" sa rozhodovať, argumentovať a konať v prospech projektu - pracovať "pre projekt".

Ja sa s týmto názorom stotožňujem, avšak v praxi sa často stretávam s problémami tento prístup realizovať. Každý projekt na ktorom pracuje veľa ľudí je totiž zabalený do vzťahov a oficiálnych či fiktívnych hierarchií. Ľudia sú občas egoisti s cieľom získať psychologickú prevahu a preskakovať tak na vyššie priečky fiktívnej hierarchie. Komunikácia typu "pre projekt" sa tak zvrhne na silnú psychologicko-argumentačnú hru, v ktorej vyhrávajú väčšinou silní "alfa-samci" tvrdiac, že tiež robia veci "pre projekt".

Vybrané roly fiktívnej hierarchie

Nemôžem samozrejme hovoriť všeobecne, ale rád by som o tomto fenoméne trochu pouvažoval. Poďme najprv preskúmať fiktívnu hierarchiu programátorov. Roly, ktoré uvediem, nie sú samozrejme vyčerpávajúce. Považujem ich za určité "snapshoty" pozorovaní, ktoré som mal.

Najnižší programátor

Je rola, ktorú dostane junior, alebo nováčik vo firme, ktorý príde pracovať do hotového tímu. V tejto role zostane (podľa môjho pozorovania) minimálne mesiac, dva. Nováčikom táto rola často aj vyhovuje, pretože sa na začiatku ľudia potrebujú "oťukať". Avšak stáva sa, že v tejto role ostane človek aj dlhšie, pokiaľ je plachý a s malým sebavedomím.

Charakteristikou tejto roly je, že od tohto človeka nikto nič veľké neočakáva. Úlohy sú mu diktované a čaká sa, že s nimi bude potrebovať pomoc. Najnižší programátor sa nevolá na dôležité meetingy, a môže sa cítiť aj trochu odstrčený a sám. Tiež jedno moje zaujímavé pozorovanie - čím dlhšie v tejto role človek ostáva, tým menej trpezlivosti s ním ľudia v čase majú.

Firemný maskot

Je rola, ktorú získa väčšinou ten najhlasnejší obľúbenec, s ktorým je vždy sranda, má veľké sebavedomie, ktoré však nie je v konflikte s nadriadenými. Na meetingoch je často veľmi aktívny, ale má tendenciu preberať iniciatívu len aby bol neustále v centre pozornosti. Jeho profesionalita (definovaná vyššie) je často sporná, ale nadriadení to väčšinou prehliadajú, prípadne s ním jednajú ako v rukavičkách. Často je takýto človek vrelým zástancom pozitívneho myslenia a rád rozdáva ostatným "múdre rady".

Ťažný kôň

Je to dobrák, ktorému naozaj ide o projekt. Snaží sa zo všetkých síl a veľmi túži, aby projekt dopadol dobre. Avšak často trpí, pretože úlohy berie príliš osobne a zanedbáva osobný život. Môže skĺznuť k dobrovoľnej práci cez víkend, pretože sa projekt nestíha. Máva stresy a problémy so spánkom. Podľa povahy človeka môže byť aj výbušný, keď je príliš vyčerpaný. Dá sa ľahko zmanipulovať, jeho slabinou je strach z neúspechu.

Bordelár

Chodí neskoro do práce, a skoro z nej odchádza. Keď nestíha úlohu, nejak mu to nevadí. Stále si nájde čas "na cígo" alebo kávu. Niektorí sa radi priklonia k nejakej debate, v ktorej sa nadáva na firemnú politiku a radi v tejto debate zaujmú status "áno, takto sa robiť nedá, mám zablokovanú cestu a teda nemôžem pracovať". V práci často len tak sedí a pozerá z okna, alebo je na youtube či inej stránke. Keď mu niekto úlohu nezadá, božechráň aby sa sám angažoval. A na stole má často bordel.

Šéf

Človek, ktorý "robí všetko pre tím". Na 1:1 sa často sťažuje ostatným, aký je unavený a ako ťažko pracuje a nikto si neuvedomuje tú námahu manažéra. Je o tom schopný hovoriť aj hodinu, ale keď zistí, že už dlho nič nehovoríte, tak sa opýta, či to vidíte inak.. Nakoniec sa musíte tváriť, že zdieľate jeho hodnoty a jeho "motivačná reč" mala na vás veľmi pozitívny účinok. A ešte mu poďakujete.

Senior developer

Tak pozor, dámy a páni. Prichádza kaliber všetkých kalibrov. Pán The Senior Developer. Všetci mu uhýbajú a klacniac sa ukazujú koridor, ktorý mu vytvorili. Senior developer má ťažký krok. S jeho príchodom všetko stíchne a každé pípnutie je prebodnuté ostrým pohľadom skúseností. Najnižší developer zalieza pod stôl, neodváži sa ani len položiť otázku. Avšak... ak sa stretnú dvaja kohúti na jednom dvore, sodoma gomora...


Mať rád firmu - zdieľanie hodnôt

Je teda možné svedomito a čestne zdieľať hodnoty firmy? A je možné byť skutočne profesionálom? Teda pracovať "pre projekt"?

Azda je, ale človek si musí dávať veľký pozor na to, ako jedná, a ako je jednané s ním. Človek povahovo silnejší a sebavedomejší by sa mal vedieť krotiť a vedieť viesť diskusiu s človekom, ktorý - v druhom extréme - má malé sebavedomie. Takýto človek naopak by mal na svojom sebavedomí pracovať - či už napr. tréningom asertivity, alebo inak podľa toho ako potrebuje.

Profesionálny prístup sa podľa mňa najľahšie realizuje ak je v tíme tolerancia - nie vyhýbanie sa jeden druhému a držanie jazyka za zubami - ale skôr prejavenie priestoru a slobody druhému vyjadriť sa a snaha obhájiť názory logickými argumentami miesto skákania si do reči, zvyšovaním hlasu či manipuláciou.

Zo strany šéfa je potrebný možno viac individuálny prístup. Nie je podľa mňa možné opakovanými monológmi presvedčiť, aby ľudia zdieľali hodnoty firmy. Monológmi, zvýšeným hlasom a ani manipuláciou šéf nedosiahne vnútornú motiváciu človeka. Práve naopak. Človek v tomto prípade môže cítiť úzkosť, uväznenie v myšlienkových mantineloch a strach. To, čo šéf dosiahne je neúprimnosť a znížená efektivita. Bude trvať len dovtedy, kým člen tímu z "lode" nevystúpi. A čas sa práve začal odpočítavať.

Každý fungujúci vzťah je založený na dôvere. Aj preto tvrdím, že individuálny prístup je dôležitý. Neviesť monológy, ale pýtať sa otázky. Otázkami otvárame priestor a dávame človeku možnosť slobodne reagovať. Otázka je prejav záujmu, a prejav záujmu je krokom k získaniu dôvery. A dôvera je základom pre vnútorné presvedčenie.