Pojem Flow ("prúd") prvýkrát použil maďarský psychológ Mihaly Csikszentmihalyi, ktorý označuje stav mysle, v ktorom sa úplne sústredíme na prítomný okamih, práve vykonávanú činnosť a sme pre ňu absolútne motivovaní. V tom čase nič nie je dôležitejšie, a často zabúdame sami na seba, a dokážeme podať výkon na hranici svojich možností.
Tento stav a jeho skúmanie patrí do tzv. "pozitívnej psychológie", kde sa psychológovia zaoberajú skúmaním javov, ktoré človeku spôsobujú "šťastie" na rozdiel od skúmania psychických "problémov". Podľa Csiksyentmihalyiho ide o zvláštny stav, v ktorom v našej mysli prebieha to najefektívnejšie učenie, máme neuveriteľne jasné vnímanie okolia ale aj seba samého. Jednoducho sa "v priamom prenose" zlepšujeme bez toho, aby sme pociťovali "prekonávanie".
Čo je ešte zaujímavejšie, že vraj, ak sme "v zóne", prežívame pocit vnútorného šťastia, spokojnosti, možno pocitu užitočnosti a zmyslu toho, čomu sa práve venuje. Čiže nejde o akúsi bezhlavosť a šialenstvo.
Csikszentmihalyi o tom napísal niekoľko kníh a článkov ohľadne Flow, ktoré som však zatiaľ nečítal. Recenzie a úvody však naznačujú, že Csikszentmihalyi doslova stotožňuje Flow so šťastím, a "optimálnym prežívaním", niečo, čo do čoho by sme sa mali chcieť dostávať čo najčastejšie. Je možné, že si jeho knihu prečítam, avšak rád by som aj napriek mojej neznalosti o tom napísal pár slov.
Vplyv motivácie na človeka
Nie je to môj objav, že motivácia vie byť tou najdôležitejšou hnacou silou, aktivátorom činnosti a neuveriteľných výkonov. Avšak bežne nie sme "absolútne motivovaní". Bežne máme stále pocit, že sa úlohe nemusíme až tak odovzdať, radšej si udržiavame akýsi odstup a hľadáme "rozumnú mieru", v ktorej sme ochotní sa sústrediť na danú činnosť. Pretože si myslíme, že práve práca a činnosť, ktorú "musíme" vykonávať, je niečo zlé, čo nám spôsobuje vyčerpanie, stres a možno sa bojíme, aby sme nestratili naše priority a hodnoty.Flow nastane, keď sa na tieto myšlienky jednoducho vykašleme, a "hackersky" sa pustíme proti prúdu prirodzenosti, ktorá nás odrádza od práce. Jednoducho keď sa "odovzdáme" činnosti, podriadime sa tomu, proste opustíme odmietanie v našej vlastnej hlave, a rušenia prestanú existovať. Odrazu sa nám otvorí široká škála možností, "bahno" v ktorom sa brodí naša myseľ sa odplaví a my kráčame slobodní. Je to najozaj zvláštny stav a zvláštny pocit. Vôbec nie bežný, hlavne keď si ho plne uvedomujeme.
Mám pocit, že oveľa častejšie vznikne, keď prekonáme prokrastináciu. To znamená, že keď spravíme niečo, čo chceme už dlhodobo, ale vyhýbame sa tomu, pretože sa nám to "nechce". Prekonanie prokrastinácie nám dá pocit, že sme sa v živote niekam posunuli, že sme niečo, aj keď maličké, dokázali. A tento pocit nám môže otvoriť cestu, na ktorej sme ešte nikdy neboli - začneme sa venovať dlhodobo "naplánovaným" veciam hneď, a priamo. Jednoducho pocity nechuti "odignorujeme".
V takom stave dokážeme toho spraviť hrozne veľa. Niečo tvoriť, chápať, ale aj podávať športové výkony. Ohľadne času, môže sa jednať o krátky okamih (napríklad záchrana topiaceho), niekoľkohodinový okamih, ale aj o dlhodobejší stav, ktorý trvá niekoľko dní alebo týždňov. Myslím si, že si taký stav čiastočne vieme udržiavať podobne, ako keby sme prikladali drevo do ohňa. Jednou z podmienok, ktoré vnímam je, aby sme neboli nútení riešiť aj iné veci (napr. rodinné problémy, cestovanie, atď).
Potom, keď nás Flow "opustí", pociťujeme značné vyčerpanie. A naše "schopnosti" sa opäť vrátia do pôvodných rozmerov.
Stav Flow a osvietenie
Flow podľa spomínaného pána psychológa je stav, v ktorom je naša myseľ "uvedomelá", vedomá si samej seba, cíti zvláštnu awareness, alebo focus. Niekedy sa Flow popisuje ako stav úplného vedomia a sústredenia, dokonca sa niekedy dáva do súvislosti so stavom "osvietenia" z východných náboženstiev.Predsa len, možno aj z vlastnej skúsenosti sa mi zdá, že by sa Flow dal aspoň vzdialene prirovnať stavu, v ktorom sa nachádza naša myseľ v stave meditácie. V meditácii si má človek plne "uvedomovať" čo sa deje. Neexistuje vlastne žiadny špeciálny stav, o ktorý by sme sa v meditácii mali snažiť. Práve naopak, mali by sme "nechať ísť" všetky aktivity selekcie myšlienok, a nerobiť nič iné, len si uvedomovať, čo sa práve skutočne deje. Keď sa naše myšlienky ustália, budeme mať pocit akéhosi zmierenia, v ktorom zmiznú predsudky a naša činnosť aj po meditácii bude viac sústredená, priama, "správna". Veľmi pekne ten pocit popisuje Alan Watts v knihe Cesta Zenu.
Myslím si, že v prípade Flow vznikne podobný stav mysle, v ktorom jednoducho "neriešime blbosti", ale sme plne sústredení a odovzdaní úlohe s presne takým nasadením, aké je potrebné.
Čo nie je Flow
Myslím si, že existujú ešte niektoré stavy, ktoré prejavujú podobne ako Flow (v zmysle maximálne sústredenie sa), ale nejedná sa o ten pravý "Flow":- Práca pod eustresom
- Práca pod distresom
- Nezastaviteľný "Flow"
V prípade eustresu - ide stále o stres - existuje "stresor", tj. externý vplyv, ktorý nás "núti" robiť, aj keď z toho máme dobré pocity. Ako príklad eustresového stresora môže byť, že ideme niekde ďaleko na dovolenku, kde sme ešte neboli. A termín sa blíži a my musíme zistiť všetko potrebné, vybaviť veci, atď. A premýšľame, aby sme na nič nezabudli, máme "stres", ktorý však nemá negatívny dopad na naše zdravie.
Aj distres nám vie spôsobiť sústredenie sa na prácu. V tom prípade ale nastane niečo ako stav "paniky" (na odkaze je to "panic monster"), ktorý spôsobí, že sa úlohe začneme naplno venovať, pretože už nie je iná možnosť (napríklad horí termín, alebo sa niečo fakt brutálne pos**lo). Ak je dlhodobý, alebo sa opakuje príliš často, môže sa stať chronický, čo môže viesť k vyhoreniu, takže pozor na to. Podľa niektorých zdrojov samotný distres vzniká tým, že ignorujeme / neodpovedáme na (hlavne v nás samých) negatívnu situáciu, ktorá pre nás nastala, ktorá sa opakuje. Čiže ak situáciu neriešime v dostatočnej miere.
A v prípade "nezastaviteľného Flow" ide o relatívne pozitívne pocity, s efektom že napr. nevieme zaspať, pretože naša hlava nevie zastaviť to myslenie. Stále myslíme na veci, akoby sa spustila akási reťazová reakcia. Napríklad sa to často stáva, ak na niečo neuveriteľné prídeme, čo nás veľmi značne posunie dopredu a uvedomujeme si to. Alebo ak niečo veľmi zaujímavé riešime. Alebo má prísť zmena, ktorá bude vyžadovať naše myslenie v oveľa väčšej miere (napríklad sme dostali prvú prácu programátora a zajtra nastupujeme :). Ale je tu tenká hranica so stresom, je vlastne celkom možné že ide o akýsi "skrytý stres".
Fungovanie mimo Flow
Človek pracujúci mimo flow sa vlastne istým spôsobom musí "nútiť" do toho, čo robí - odbúravať negatívne asociácie. To nútenie je vlastne boj s inými myšlienkami (negatívnymi asociáciami), ktoré nám voľne chodia po mysli a nesúvisia s tým, čo práve robíme. Ak v tomto procese nie sme "vytrénovaní", tak negatívne asociácie sú vlastne akýmisi prirodzenými reakciami nášho mozgu na naše "zvláštne" správanie sa. Totiž z hľadiska prírody a pudov vôbec nie sme stavaní na takéto cielené uvedomovanie si toho, čo robíme a selektovanie myšlienok. Jednoduchý pudový mozog jedná "automaticky" a jeho cieľom je dosiahnuť slasť, potešenie, okamžitú odmenu (v tomto blogu sa jedná o "instant gratification monkey").Záver
Je zaujímavé, že niektorí autori Flow v práci nepovažujú za dobrý. Napríklad známy Uncle Bob v knihe The Clean Coder píše, že keď sme v zóne, nevidíme "big picture", teda že nemáme nad vecou nadhľad. Neviem, čo si mám o tom myslieť. Je to možno aj v tom, kto ako chápe Flow.Napríklad existuje niečo ako "šialenstvo strelcov". Je to jednoducho popísané tak, že sa vrhneme na úlohu, a bezhlavo ju začneme riešiť. Väčšinou máme v hlave akúsi predstavu, ideu, ktorú sa snažíme "vtlačiť" a napasovať tak, aby sme práve touto ideou vyriešili úlohu. V tomto prípade sa tiež môžme "zabrať" do sústredeného riešenia, ale efekt nemusí byť dobrý, aký je v prípade skutočného Flow. V hlave nám to môže "šrotovať", ale dôsledky nebudeme vidieť.
