Na Vianoce bude konečne pokoj. Nie ako minulé, predminulé, pred-predminulé (atď.) Vianoce - teraz to už naozaj bude inak. Bez zbytočných predsavzatí a snahy. Bude pokoj, pretože Ježiško ani Santa Claus neprídu. Darčeky proste nebudú, a ľudia už konečne nemusia panikáriť. Môžu s úsmevom pokračovať vo svojom bežnom živote. O to lepšie, že budú mať voľno, a stretnú sa s rodinou. Nemá zmysel chodiť do obchodných domov, ani nič objednávať online. Všetky darčeky si títo dvaja už aj tak zobrali (neostalo nič) a zdrhli na druhý koniec vesmíru. Čo z toho vyplýva? Nie je to naša vina.
Museli odísť. Na druhom konci vesmíru pred pár tisíc rokmi vznikla nejaká civilizácia a práve majú rok nula. Ježiško si dobre pamätá na tie časy, keď sa to stalo u nás. Rozhodol sa, že to tam spraví podobne ako tu - narodí sa. Zo skúseností už má nejaké zlepšováky, aby to tam dopadlo lepšie. Napríklad, nebude chcieť byť kráľom. Snáď sa preskočí tá časť s vyvražďovaním novorodencov.
Santa mu v tomto má pomôcť. Jeho úlohou je hodiť mešec peňazí do okna tamojšiemu kráľovi ako "dar" (nie úplatok, božechráň), aby povolil Ježiškovi vstup do tamojšieho sveta. Tiež má s týmto úkonom skúsenosti, ale u nás to bolo za trochu iných okolností. Mešec hádzal ešte ako biskup (ach, aká nostalgia...) nejakej chudobnej rodine. Dnes už tento džob nerobí, dosiahol svoje - nevídanú popularitu a schopnosti Santa Clausa.
Nedá sa veľmi povedať, kedy sa tí dvaja plánujú vrátiť. Ježiško tam plánuje ostať tak zhruba 33 rokov, potom sa uvidí, ako to dopadne. Santa zas nechce byť zlý kamarát, a zvažuje že tam tiež chvíľu pobudne, aspoň kým si Ježiško zvykne. Predsa len odišiel od moderného sveta naspäť do histórie, kde si tamojší bežní ľudia dávajú len kadidlá a myrhy (zlato dávajú ľudia kráľom, ešte sa pre to neuchytil žiadny názov, ale to príde).
Kadidlá a myrhy - na rozdiel od nás, kde je výber trochu širší. Dávame si kvalitné BIO dezodoranty, šampóny cruelty-free, krémy, kozmetiku a peny na holenie. Bavlnené ponožky, svetre a šály, posteľné prádlo, uteráky a papuče. Fajné čokolády so žuvačkami bez cukru, fľaše alkoholu, sypané čaje, netradičné paštéty a dusenú šunku. Bicykle, motorky, kolobežky. Stolné hry, puzzle a knihy. Poháre, šálky na kávu (a kávu). Počítače, mobily a smart hodinky. Wellnes pobyty, dovolenky a lístky na koncerty. Darčekové poukážky (doslova "nabité" karty do obchodov plných textilu alebo reštaurácií).
Toto si dávame väčšinou, ale dá sa aj prekvapiť. Ako napríklad nič nedostať. Každý bude toho roku prekvapený.
Na druhom konci vesmíru tam také veci ešte nemajú. A to je práve experiment, ktorý sa rozhodli tí dvaja fičúri spraviť. Zobrali si so sebou všetky darčeky odtiaľto a plánujú ich rozdať tam. Začul som ich hovoriť o akejsi "vesmírnej rovnováhe", či čo. Dnes je človek tak zahltený vecami (a informáciami), že si nevidí ďalej od nosa. Chcú takto zabiť (alebo len uspať) dve muchy jednou ranou. Inšpirovali sa vlastne činmi Jánošíka - bohatým brať, a chudobným dávať.
Treba im to odpustiť, sú to predsa len jednoduchí muži. Ich úloha na Zemi bola a je totiž jasne stanovená (s drobnými lokálnymi obmenami). V tomto duchu si obaja predstavujú, že zahltenie majetkom ochudobňuje ducha a naopak. Nenašiel som však o tejto veci žiadnu štúdiu, takže dúfam, že experiment riadne zdokumentujú (a nebudú podvádzať data fishingom).
Pre nás je to tiež experiment, aj keď trochu nedobrovoľný. Napriek tomu sa z toho cítim dobre. Keďže to v tomto prípade nie je naša vina, už sa nemusíme objímať s výčitkami a strachom, či sme niekomu urobili radosť a trápiť sa, že nevieme čo komu dať. Čo budeme teraz robiť? Len tak sa ponevierať po byte (alebo po vonku), jesť, piť, a tráviť čas s našimi blízkymi.
